Mnoho ľudí si myslí, že v pokri rozhoduje iba šťastie. Majú mystickú predstavu o tejto hre, spojenú s hazardom a kasínami. Ale v podstate z istého hľadiska majú pravdu veď čo by si mali myslieť o neznámej kartovej hre, ktorá zaplňuje kasína?

Ono to tak ale nie je. V tejto hre je potrebné robiť množstvo rozhodnutí. Existujú ľahšie či ťažšie situácie, v ktorých existuje jedno zlé, jedno správne a napokon to najlepšie rozhodnutie, ktoré značne ovplyvňuje výsledok hry.

2. Hráč s veľkým egom

Je mnoho hráčov, ktorí už istý čas hrajú Poker a svoje výhry pripisujú nadobudnutým vedomostiam, ale po prehre sa odvolávajú na nešťastie.

Samozrejme nemajú pravdu. Existujú situácie, keď ste už vložili všetky peniaze do hry, pričom ste ešte nevideli posledné dve karty. V takýchto prípadoch sa môžete spoľahnúť iba na svoje šťastie a dúfať že vaše lepšie karty vydržia, respektíve slabšie karty zosilňujú aby ste sa stali víťazom. Ak sa na to pozrieme z iného pohľadu - neexistuje hráč, ktorý sa vždy rozhodne správne. Poker je komplexná hra. Ak prehráte, najprv preverte či táto skutočnosť mohla byť dôsledkom vášho nesprávneho rozhodnutia a až potom obviňujte svoje nešťastie.

Ego nepatrí k tejto hre. Ak sa však pri hre neviete zbaviť svojho ega, potom si pripravte obrovský majetok na financovanie hry.

3. Realista - hobby hráč

Tretia skupina hráčov sa pozerá na hru reálnejšie. Hráč rozpozná situácie keď vyhral pomocou vedomostí a dobrej hry, alebo si uvedomuje, že mu pomohlo šťastie. Pri prehre sa odvoláva na svoje nešťastie, hoci si je vedomý, že existujú aj oveľa lepší a skúsenejší hráči proti ktorým by pravdepodobne prehral.

Je to správny krok k potrebnému napredovaniu. Hráč postupne zisťuje, že vedomosti a znalosti majú obrovskú váhu. Ak sa však dostane do dlhšej zlej série, hráč ľahko zneistie.

Poker je hra, pri ktorom štandardný proces učenie zlyháva. V bežnom živote ak postúpite určitý krok, nasleduje úspech alebo fiasko. Po každom zopakovaní daného kroku bude výsledok vždy rovnaký. Takto sa ľahko naučíte, čo je správne a čo prináša neúspech. V pokri to však funguje úplne inak. Často sa stáva, že prehráte partiu aj keď ste sa rozhodli správne. Mali ste iba smolu. Ak sa to však stane viackrát po sebe, mozog začne hľadať nové riešenie, aj keď pôvodná stratégia bola správna. Hráč, ktorý nemá dostatočnú sebaistotu, v takýchto situáciách zneistie.

4. Profesionálny hráč pokru

Hráči patriaci do tejto skupiny uvažujú inak. Uznávajú vedomosti a skúsenosti, ale nepodceňujú ani úlohu šťastia. Šťastie podľa nich zohráva veľkú úlohu z krátkodobého hľadiska a práve preto sa môže stať, že hráč so zanedbateľnými vedomosťami môže vyhrávať viac hodín ba dokonca aj viac dní po sebe proti skúseným hráčom. Z dlhodobého hľadiska sa však význam šťastia minimalizuje. Čím dlhšie hrá skúsený hráč proti začiatočníkovi, tým je pravdepodobnejšie, že partiu vyhrá skúsenejší.

Tento hráč sa už nezaoberá s otázkou šťastia, pretože ho nevie manipulovať. Snaží sa hrať podľa svojich najlepších vedomostí a rozhodovať sa čo najlepšie. Hráč, ktorý dosiahol túto úroveň môže byť kľudný - je na najlepšej ceste.

V pokri sa musia hráči naučiť zvládnuť zlé série a dlhšie trvajúce nešťastie či smolu. Naučiť sa zvládnuť tieto situácie je presne také dôležité ako sa naučiť strategické kroky hry.

Nech žije šťastie!

V pokri nevnímajme šťastie ako nutné zlo. Ak by šťastie nebolo súčasťou hry, bolo by to ako v tenise či v šachu, kde skoro vždy vyhrá ten lepší a skúsenejší hráč. Začiatočníka by asi nenapadlo vyzvať skúseného hráča. Bez týchto "zlatokopov", ktorí sa spoliehajú hlavne na svoje šťastie by dobrí hráči boli nútení hrať iba medzi sebou, čo by znamenalo podstatne náročnejšiu cestu k výhre.

Stará legenda o vedomostiach a šťastí

Stalo sa to niekedy okolo roku 1930 v Los Angeles. V jednom baraku polícia zadržala organizátora high-stakes partie. Keďže to už nebolo prvýkrát, náš človek dobre tušil, že ho čaká väzenie. Na súde sa bránil tým, že je nevinný z činu prevádzky nelegálnej hazardnej hry, lebo poker s hazardom nemá nič spoločné. Argumentoval tým, že v pokri sú rozhodujúce vedomosti, znalosti hry a nie šťastie. Po pojednávaní sa teda porota rozhodla toto tvrdenie preveriť. Rozdelili sa do dvoch skupín a začali hrať poker. Po poldňovej hre osem porotcov tvrdilo, že poker je hazardná hra, kým štyria trvali na tom, že vedomosti sú rozhodujúce. Rozsudok musel byť jednotný a tak pokračovali v hre. Po niekoľkých dňoch bol rozsudok stále otázny, keďže sa názory nezmenili. Ctená porota sa nevedela rozhodnúť.
Po skončení procesu sa novinári opýtali porotcov, čo sa stalo počas hry. Vysvitlo, že v hre ôsmi vždy prehrávali a boli štyria, ktorí vždy vyhrávali. Tí ôsmi trvali na tom, že poker je hazardná hra, lebo si nechceli priznať, že nemali šancu vyhrať bez vedomostí.